Keď som v posledných mesiacoch sem-tam v médiách začul útržkovité informácie o Kosove, vždy sa ma zmocnil previnilý pocit vzdoru proti samostatnosti tejto provincie. Cítil som sa previnilo, lebo som sa bál, že sa zo mňa stáva akýsi panslovanský radikál, a že „správnejšie“ by bolo súhlasiť s postojom západného medzinárodného spoločenstva. Čím viac som však nad tým zamýšľal, tým viac ma pri myšlienke samostatného Kosova prepadával strach a panika. Rozčuľovalo ma, že o nezávislosti sa hovorilo ako o hotovej veci. Túžil som sa ozvať, túžil som, aby sa Slovensko ozvalo proti. Tu však bolo ticho.
↧